O čivave
Existujú dve variety čivavy, ktoré majú ten istý štandard a líšia sa len kvalitou srsti: krátkosrstá a dlhosrstá.
Stavba tela: hlava čivavy má typický vypuklý tvar s krátkou papuľou a výrazným stopom. Veľké okrúhle oči sú vsadené dˇalej od seba a majú tmavohnedú alebo rubínovočervenú farbu. Pri svetlejšej srsti môžu byť aj svetlejšie. Veľké, relatívne široké uši stoja vzpriamene alebo sú mierne vytočené doboku. Jemná, hodvábna srsť dlhosrstej čivavy má byť rovná alebo mierne zvlnená. Výrazná hriva predstavuje vytúžený cieľ plemenitby. Krátkosrstá má krátku a lesklú srsť, ktorá nesmie byť drsná ani kučeravá. Sú povolené všetky farby a farebné kombinácie.
Historia: pôvod čivavy je neznámy. Prvé záznamy existujú od roku 1898, ked ich priviezli z Mexika do USA. Predpokladá sa, že žili v Strednej Amerike a boli potomkami posvätných psov Aztékov. Existujú indície o tom, že do Nového sveta ich priviezli conquistandori. Medzi Mexikom a Pueblom sa nachádza kláštor, kde sú kresby o predkoch čivavy a pochádzajú z čias Toltékov. Pri archeologických vykopávkach v Mexiku sa našli pozostatky malých psov s písomnosťami o ich dovezení z Azie. A nieje vylúčené ani to, že dnešná čivavka vznikla krížením viacerých plemien psov. Každopádne o vzostupe týchto psíkov môžeme hovoriť až po ich príchode do USA a neskôr do Veľkej Británie.
Temperament: čivava je hravý, inteligentný, trochu svojhlavý psík. Z deťmi vychádza dobre, no nesmú s nej urobiť hračku. Nenechá sa jednoducho zastrašiť veľkými psami a neznesie ani prítomnosť iných psov. Je dobrým lovcom myší a veľmi verná svôjmu pánovi. Zdá sa, že si svoju ,,veľkosť,, kompenzuje drzosťou a dotieravosťou- vlastnosťami ktoré z nej nezriedka robia zábavného spoločníka. Voči cudzím sa správa nedôvorčivo a šťeká pri každom podozrivom zvuku. Je to psík veľmi lipnúci na všetkých členoch rodiny.